Nie každý si vyberie tubu – ale Paťo si ju našiel presne tak, ako sa patrí.
Hudba ho sprevádza už od siedmich rokov, keď začínal na akordeóne v Zuš v Levoči. Zlom prišiel v štrnástich, keď sa vďaka učiteľovi (a trochu aj bratovi-trubkárovi) dostal k nástroju, ktorý dnes ovláda s prehľadom aj tam, kde by väčšina z nás už dávno stratila dych.
Jeho život sa mohol uberať úplne iným smerom – hotelovka, kuchárčina či remeslo… skrátka všetko, kde by sa „pracovalo s rukami“. Nakoniec však vyhralo konzervatórium, a dobre spravil. Keby dnes nehral, možno by ste ho stretli ako inštalatéra alebo kuchára, ale našťastie nám namiesto polievky mieša tie najhlbšie tóny na pódiu.
Keď práve nedrží tubu v rukách, dobíja energiu športom – lyže, plávanie, bicykel… klasika, ktorá ho vždy udrží vo forme a v pohybe.
Jedno je isté – s Paťom má naša zostava pevný základ… a poriadne hlboký zvuk.
